Shortík
No asi pekne od začiatku. Vždy som túžila mať vlastného psíka. Ale nikdy som ho mať nemohla. Buď nedovolili rodičia, škola, práca, finančná situácia ... atď atď. Potom mi kolegyňa povedala, ako chodievala kedysi do útulkov pomáhať venčiť psíky a starať sa o ne. Že ma to skôr nenapadlo :) Hneď som si v Prahe našla útulok, ktorý dovoľoval brávať psíkov na vychádzky, nakúpila som hromadu vecí a šla som na návštevu. No aby som to zhrnula, po prvej návšteve mi trhalo srdce, všetkých som si chcela vziať domov a pár návštevách som sa zamilovala do NEHO. No obehli ma a niekto si HO adoptoval :( Po týždni sa však noví majitelia rozhodli, že psíka nechcú a vrátili ho. A tak si ma vlastne Shorty sám našiel :)
Hneď som si ho doviezla na skúšku na víkend domov. Mám doma totiž ešte zajka a nevedela som, ako bude na neho reagovať. V noci som ani poriadne nespala, len som striehla, aby jej nič neurobil. Shorty bol moc šikovný a ešte v ten deň pochopil, že musí byť na zajka dobrý, pretože inak by nemohol u mňa ostať. A on to dokázal na jednotku! :)
Od prvého dňa ma doma bez preblémov čaká, kým prídem z práce a pôjdem ho vyvenčiť. Stále si ma stráži, doma sa odo mňa nepohne na krok, pri všetkom mi asistuje a každú noc mi hreje nohy :) Je taký vďačný, že som mu dala domov. Zvykli sme si na seba rýchlo a bez väčších problémov . A on sa mi odmeňuje tým, že je strašne šikovný . Už ho mám doma tri mesiace, poctivo trénujeme povely a pripravujeme sa na dogdance – myslím, že bude z neho hviezda :)) Shortymu to ide a strašne ho to baví – ako by bol pre to stvorený. Pre mňa je to najmúdrejší pes na svete.
Musím povedať, že ani na minútu som neľutovala, že som si ho adoptovala a urobila by som to znova a znova. Je úžasný pocit prísť po ťažkom dni z práce domov a prvé čo medzi dverami vidím, je kopa chlpov, ktorá sa na mňa od radosti vrhne a olizuje ma, kam dočiahne.
Neviem či si môj príbeh niekto prečíta, ale ak áno, dúfam, že ho prijme k tomu, aby dal domov niektorému psíkovi z útulku. Bude to verný priateľ navždy – za to ručím.